Som stratený, osamelý, bez zmyslu života

ahoj, som 19 ročný chalan, tento rok maturujem, bývam na dedine. Pred 2-3 rokmi som mal taký problém, že som sa chcel zabiť kvôli tomu, že som gay, a mal som komplexi s penisu... Ale to už je zamnou... Od 10 rokov som fajčil, od 14 pil asi každý víkend... No keď som mal 18 rokov, tak som našiel zmysel života. A to bol zdravý životný štýl a šport. Nal som ho každý ďen od obeda až do večera. Vydržal som nefajčiť, nepiť, a ďalšie zlé veci... Vydržalo my to skoro 2 roky, a teraz mám problém že sa bojím že nebudem mať niekoho pri sebe, kto ma bude mať rád a také veci. Len tu sa spája ďalšia vec, a to taká, že som si prešiel tým že sa my páčili chalpci (pedofil) ale dokázal som si svojpomocne... Dokážem sa výborne ovládať, strach, hnev, ale furt nie že trápi, možno že aj áno, ale nepovedal by som že ma to trápilo. Som sebavedomý chalan, no stále my chýba pár kúskou do skládačky, niečo mám v sebe, čo nedokážem sám vylúšiť. Moja rodina ? Mama odišla do Nemecka, keď som mal asi 9 rokov, boly sme traja bratia, s chudobnej rodiny, možno aj kvôli tomu mám niečo potlačené, ale pochybujem... Ja nedokážem cítiť bolesť (citovú), zlosť, pochopil som že v živote by ma okolie nemalo ovplivňovať v takýchto veciach, a hlavne keď robím niečo, čo chcem ja, a myslím si, že to je správne... Napr(bosochôdza) poslednú dobu som prešiel aj pár platpnických lások, dokázal som sa cez to preniesť, aj keď niekedy ma to vráti späť... V škole som neni práve najchytrejši,